Slovenský klub švajčiarskych salašníckych psov

APPENZELLSKÝ SALAŠNÍCKY PES – Štandard plemena

Domov > APPENZELLSKÝ SALAŠNÍCKY PES – Štandard plemena

F.C.I. Standard Nr. 46 / 05. 05. 2003 /


KRAJINA PÔVODU: Švajčiarsko

DÁTUM PUBLIKOVANIA PLATNÉHO ORIGINÁLU ŠTANDARDU: 25.03.2003

VYUŽITIE: Pastiersky, strážny, domáci a sedliacky pes. Dnes tiež mnohostranne využiteľný pracovný a rodinný pes.

ZARADENIE FCI: II skupina (pinče a bradáče, molosy a švajčiarski salašnícki psi a iné plemená), sekcia 3 švajčiarski salašnícki psi. Bez pracovnej skúšky.

KRÁTKY HISTORICKÝ PREHĽAD:
V roku 1853 bol appenzellský salašnícky pes po prvý krát popísaný v časopise „Život zvierat alpského sveta “ ako „štekajúci, krátkosrstý, stredne veľký, viacfarebný salašnícky pes „, „plemeno vyznačujúce sa pravidelným pruhom bielej farby, čiastočne používané ku stráženiu chatrčí, čiastočne k paseniu stád „. V roku 1895 vyzval veľký zástanca plemena, starosta Max Sieber SKG, aby pre appenzellských salašníckych psov niečo urobili. V roku 1898 udelil vládny poradný zbor kantóna St. Gallen 400 švajčiarskych frankov na pozdvihnutie chovu appenzellských salašníckych psov. Na príkaz SKG bola založená komisia, aby stanovila charakteristické znaky plemena. Na výročnom jarmoku v Alstätten sa objavilo 9 psov a 7 súk. Získali prémie vo výške od 5 do 10 švajčiarskych frankov. Následne na prvej medzinárodnej výstave psov vo Winterhure v roku 1898 sa v pokusne zavedenej triede objavilo osem appenzellerov. Vďaka pobádaniu Prof. Dr. Alberta Heima, ktorý sa angažoval za švajčiarske salašnícke psy a appenzellského salašníckeho psa aj pomenoval, bol v roku 1906 založený „Klub appenzellských salašníckych psov“ s cieľom viesť a udržať plemeno v svojej prirodzenosti. Povinnými zápismi šteniat do plemennej knihy appenzellských salašníckych psov sa začal cielený čistý chov. V roku 1914 vypracoval Prof. Dr. Alebert Heim prvý platný štandard plemena. Prapôvodná oblasť chovu bola Appenzell, dnes je plemeno rozmiestnené po celom Švajčiarsku a chová sa aj za hranicami krajiny. Pojem „appenzellský salašnícky pes “ je dnes jasne stanovený a plemeno ako také je jednoznačne vyčlenené spomedzi ostatných švajčiarskych salašníckych psov. Aj keď má appenzellský salašnícky pes mnoho milovníkov, je chovateľská základňa stále ešte veľmi malá. Iba zodpovedným, uvedomelým a pozorným chovom bude možné jeho prirodzené a vynikajúce dedičstvo prehlbovať a upevňovať.

CELKOVÝ POPIS:
Trojfarebný, stredne veľký, takmer kvadraticky stavaný pes, vo všetkých častiach harmonicky proporcionálny, svalnatý, veľmi pohyblivý a bystrý, s chytráckym výrazom v tvári.

DÔLEŽITÉ PROPORCIE:

kohútiková výška k dĺžke tela = 9:10, skôr zavalitý ako dlhýdĺžka papule k dĺžke hlavy = 4 : 5

SPRÁVANIE / CHARAKTER:
Čulý, temperamentný, sebaistý a nebojácny. Mierne nedôverčivý voči cudzím; neúplatný strážca; veselý, učenlivý.

HLAVA:
V harmonickom súlade k telu, mierne klinovitá.

VRCHNÁ ČASŤ HLAVY:Lebka: Dosť plochá, najširšia medzi ušami, smerom k papuli sa rovnomerne zužuje. Tylový hrboľ je veľmi málo výrazný. Čelová ryha mierne vyznačená.Stop: Málo výrazný.

TVÁROVÁ ČASŤ:Ňucháč: U čiernych psov čierny; u havana hnedých hnedý (podľa možnosti tmavý).Papuľa: Stredne silná, rovnomerne sa zužujúca, ešte nie špicatá, s mohutnou spodnou čeľusťou. Chrbát nosa rovný.Pysky: Suché a priliehajúce, u čiernych psov čierno, u havana hnedých psov hnedo (podľa možnosti tmavé) pigmentované. Ústný kútik nie je viditeľný.Čeľusť / Zuby: Silný, pravidelný a úplný nožnicový záhryz; kliešťový záhryz sa toleruje. Jeden (1) chýbajúci alebo jeden zdvojený PM1 (premolár 1) a chýbajúce M3 (moláre 3) sa tolerujú.Líce: Veľmi málo výrazné.Oči: Pomerne malé, mandlovitého tvaru, nevystupujúce, vzhľadom k nosu trochu šikmo uložené. Bystrý výraz.Farba: u čiernych psov tmavo hnedá, hnedá,u havana hnedých svetlejšia hnedá, ale taká tmavá ako sa len dá.Očné viečka: Dobre priliehajúce, u čiernych psov čierne, u havana hnedých hnedo (podľa možnosti tmavé) pigmentované.Uši: Pomerne vysoko a široko nasadené, zvesené, v kľude plocho priliehajúce k lícam; trojuholníkovité, na hrotoch mierne zaoblené. V pozore pri koreni vztýčené a natočené dopredu, a to tak, že pri pohľade zpredu tvorí hlava s ušami zrazený trojuholník.

KRK:
Skôr krátky, silný, suchý.

TELO:
Silné, kompaktné.

Chrbát: Mierne dlhý, pevný a rovný.Bedrová časť: Krátka a dobre osvalená.Kríže: Relatívne krátke, prebiehajúce rovno v predĺžení chrbtovej línie.Hrudník: Široký, hlboký, siahajúci až k lakťom, so zreteľným predhrudím. Hrudná kosť siahajúca dostatočne ďaleko dozadu. Hrudný kôš kruhovo-oválneho prierezu.Spodná línia a brucho: Len mierne vtiahnutá.

CHVOST:
Vysoko nasadený, silný, strednej dĺžky, husto osrstený, srsť na spodnej strane chvosta o niečo dlhšia. Pri pohybe je zatočený tesne nad krížami, nesený uprostred alebo po strane. V pokoji zvesený chvost v rozličných stavoch je tolerovaný.

KONČATINY:
Silné, suchá stavba kostry.

HRUDNÍKOVÉ KONČATINY:

Všeobecne: Dobre osvalené, postavenie zpredu rovné a paralelné, nie príliš úzke.Plece: Lopatka dlhá a šikmo položená.Rameno: Rovnako dlhé alebo len o málo kratšie než lopatka. Uhol s lopatkou nie príliš tupý.Lakeť: Dobre priliehajúci.Predlaktie: Rovné a suché.Záprstie: Pri pohľade zpredu tvorí priame pokračovanie predlaktia; pri pohľade zo strany ľahko zauhlené.

PANVOVÉ KONČATINY:
Všeobecne: Dobre osvalené, pri pohľade zozadu postavenie rovné a paralelné, nie príliš úzke. Pre plemeno typické uhlenie spôsobuje relatívne „strmé“ zadné končatiny.Stehno: Dosť dlhé, s bedrovým kĺbom (coxo–femoralny kĺb) tvorí relatívne malý uhol.Kolenný kĺb: Relatívne otvorený.Lýtko: Skoro rovnako dlhé alebo len o trochu kratšie než stehno. Suché a dobre osvalené.Pätový kĺb: Relatívne vysoko nasadený.Priehlavok: Kolmý a paralelne postavený, o niečo dlhší ako záprstie, ani vbočený, ani vybočený. Vlčie pazúry musia byť odstránené s výnimkou krajín, kde je operatívne ostránenie vlčích pazúrov zakázané.Labky: Krátke, s klenutými, úzko k sebe priliehajúcimi prstami a so silnými bruškami.

POHYB:
Silný odraz, dobrý posun vpred. V kluse, pri pohľade zpredu a zboku priamočire vedenie končatín.

OSRSTENIE:

  • Dobre zreteľná biela lysinka, ktorá siaha z vrchnej časti hlavy bez prerušenia cez chrbát nosa až na nos, ktorý môže čiastočne alebo úplne pokrývať.
  • Biela prechádza z brady cez hrtan bez prerušenia až na hruď.
  • Biela na všetkých štyroch labkách.
  • Biela na špičke chvosta.
  • Toleruje sa biely fľak na šiji alebo polovičný obojok.
  • Celistvý tenký biely obojok okolo krku sa síce toleruje, ale je nežiadúci.

VEĽKOSŤ A VÝŠKA:
Kohútiková výška:

  • Psi: 52 – 56 cm
  • Suky: 50 – 54 cm

Tolerancia plus alebo mínus 2 cm.

CHYBY:
Každá odchýlka od týchto bodov sa musí posudzovať ako chyba. Jej hodnota má byť v pomere ku stupňu odchýlky a so zreteľom na jej závažnosť.

  • nedostatočný pohlavný výraz
  • veľmi dlhá alebo neharmonická stavba tela
  • jemná alebo príliš ťažká kostra
  • nedostatočné osvalenie
  • veľmi ťažká alebo veľmi ľahká hlava
  • zaoblená horná časť hlavy
  • príliš silne zvýraznený stop
  • príliš dlhá, príliš krátka, tenká, špicatá papuľa, nerovný chrbát nosa
  • príliš silne vytvorené pysky
  • chýbajúce zuby, viac ako 1 x PM1 (premoláry 1),
  • príliš silne vyvinuté líca
  • okrúhle, vypuklé alebo svetlé oči
  • príliš malé, príliš veľké, odstávajúce, príliš vysoko alebo príliš hlboko nasadené uši
  • preliačený chrbát, kaprovitý chrbát
  • spadajúce alebo prestavané kríže
  • vtiahnuté brucho
  • plochý alebo príliš sudovitý hrudný kôš, chýbajúce predhrudie, príliš krátka hrudná kosť
  • voľne zatočený chvost, špička chvosta dosahujúca nanajvýš koreň chvosta.
  • nedostatočné uhlenie hrudníkových a/alebo panvových končatín
  • vybočené lakte
  • mäkké záprstie
  • kravský postoj
  • dlhé – oválne (zajačie) labky, roztiahnuté prsty
  • nekorektný pohyb, napríklad viazaný krátky krok, zbiehavý, prekrižovanie atď.
  • presvitanie podsady
  • chyby kresby
    • čierne bodky v bielej
    • prerušená lysinka
    • súvislý, široký, biely obojok
    • rozčlenená biela na hrudi
    • zreteľne nad zápästie siahajúca biela (čižma)
    • chýbajúca biela na špičke chvosta a na labkách
  • podpriemerná alebo nadpriemerná výška, mimo hraníc tolerancie
  • neisté správanie, chýbajúci temperament, mierna agresivita

VYLUČUJÚCE CHYBY:bojazlivosť, agresivitapredhryz, podhryz, skrížený zhryzentropium, ektropiummodré oči, ľadové očikosákovitý chvost (špička chvosta nedosahuje ani koreň chvosta), jednoznačne visiaci chvost, zalomený chvostiné typ srsti ako drsnáchýbajúca trojfarebnosťiná základná farba ako čierna alebo havana hnedá

Psi, ktorí vykazujú zreteľné fyzické abnormality alebo poruchy správania musia byť diskvalifikovaní.

POZNÁMKA:
Psi musia mať dva zjavne normálne vyvinuté semenníky, ktoré sú úplne zostúpené do mieška.